O Veľkej Štyridsiatnici

Na začiatku pôstu nás Cirkev vedie na púšť. Práve Syropôstná nedeľa, ktorá je situovaná bezprostredne pred Veľkou Štyridsiatnicou, je nazývaná aj nedeľou o vyhnaní prarodičov z raja. O tomto vyhnaní sme čítali vyššie. Hriech je to čo vzďaľuje človeka od Božej tváre, teda od skutočného Raja. Raj ako taký, ktorý si predstavujeme ako záhradu, bol len odbleskom blaženosti Božej prítomnosti. To je skutočná strata, ktorá núti človeka skrývať sa pred Bohom a je neschopnosťou žiť pri ňom. Adam je zbavený ovocia stromu života aby mal nádej na to aby bol raz zachránený. Je vyhnaný mimo raja. Na púšť života. Čo ho tam čaká? SMRŤ. Tá je totiž ovocím hriechu. Čo je problémom? V Adamovi sme zhrešili všetci. Teda všetkých nás čaká smrť. Mohli by sme zostať pri tom, to je totiž zámer Zlého. Čo však Boh robí na púšti s človekom? Ako píše o nevernej manželke - Izraeli a manželovi teda o Bohu prorok Ozeáš: "Preto ju ja vyvábim, zavediem ju na púšť a prehovorím k jej srdcu." (Oz 2, 14) Prihovára sa človeku. Človek má počúvať tento hlas a uvedomiť si to, čo stratil...Čítali sme v Protoevanjeliu, že dáva prísľub a aj texty pôstnej triódy dosvedčujú, že táto situácia nie je definitívna. Adam hovorí: "Čo som to urobil ja nešťastník? Čože mi v Raji chýbalo? Len jeden príkaz mi dal Pán ani ten som nezachoval. Vlastnou vinou stratil som všetky dobrá...". A Spasiteľ mu odpovedal: " Nenechám zahynúť svoje stvorenie. Spasím ho a privediem k pravde, lebo toho, kto prichádza ku mne neodoženiem."

Teda o mnoho rokov neskôr sa prísľub Protoevanjelia napĺňa. Iný Adam - Kristus odchádza na púšť - vydal sa hľadať Adama - každého človeka, ktorý je v Adamovi hriešnikom odlúčeným od Božej tváre. On v sebe, nás privádza späť do Raja.

Ježiš prežíva čas na púšti uprostred divých zvierat, spoznávajú v ňom svojho Stvoriteľa.  Zvieratá, sú zároveň obrazom telesného - sú vyjadrením vášní. Je tu vnútorný poriadok tela a ducha, ktorý bol v raji. Kristus - Nový Adam znovu prežíva útok ľstivého hada. V človekovi odoláva pokušeniu a ako mocný Boh a dokonalý človek poráža hriech. On je ten, ktorý zviazal silného, aby mu odobral jeho korisť . Toto je začiatok skutočnej porážky hriechu a večnej smrti. Ježišovo víťazstvo nad pokušiteľom v púšti už predchádza víťazstvu umučenia, najvyššej poslušnosti. (Porov. KKC 539)

Ježiš na púšti našej existencie prichádza a zasadzuje nový Strom života, ktorý bol v Raji. Je to drevo kríža, na ktorom zomiera aby sme my mohli mať život. Vstáva z mŕtvych aby nás mohol vziať do nebeského Jeruzalema. Aj vo Veľkom pôste môžem prijímať tento život - ovocie stromu života, ktorým je On sám v Eucharistii. Toto je pravé prežívanie Raja už tu na zemi. 

Boh odoprel Adamovi ovocie stromu života, lebo nebol pripravený. Ak by z neho jedol, jedol by si odsúdenie, teda večnú smrť. Preto je potrebné očisťovanie a pokánie ľudstva, návrat človeka k Bohu. Pokánie je disponovaním sa k prijatiu Božej záchrany, ktorou je Kristova smrť a zmŕtvychvstanie. My sme tí putujúci, ktorí stále môžu padnúť ako Adam. Pád je našou realitou ako bol aj Adamovou. Preto nám Teofán Zátvorník pripomína: "Preto si spomeň, odkiaľ si padol! Tak hovorí Boh anjelovi Efezskej Cirkvi v Zjavení Jána Teológa. A spomeň si nie ľahkovážne a ľahostajne, ale tak aby si sa kajal a vrátil sa k niekdajším dobrým skutkom. "Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv" (Zjv 2, 5). Toto prikázanie by sa oplatilo opakovať každému človeku a celému ľudstvu, ktoré padlo. Spomeň si na veľkú a neopísateľnú, prvotnú blaženosť prarodičov, stratenú cez pád, a nech táto spomienka vzbudzuje v tebe horlivosť a silu vstať a navrátiť si tak stratené.

Práve toto je veľkopôstná cesta o, ktorej píše aj A. Schmemmann, keď hovorí o veľkom kajúcom kánone sv. Andreja Krétskeho, ktorý mapuje celé dejiny pádu a spásy človeka. Veľkopôstna cesta sa začína návratom k "štartovaciemu miestu" - svetu stvorenia, pádu a záchrany, k svetu, v ktorom všetky veci hovoria o Bohu a odrážajú Jeho slávu, v ktorom sa všetky udalosti vzťahujú na Boha, v ktorom človek nachádza pravú dimenziu svojho života a nájduc ju činí pokánie.