Krížupoklonná nedeľa

Tretia nedeľa Veľkého pôstu sa nazýva "Krížupoklonná". Počas celonočného bdenia tohoto dňa, po veľkom slávosloví sa v slávnostnom sprievode vynáša kríž do stredu chrámu a zostáva tam na celý týždeň, spoločne s konaním špeciálneho obradu poklony sv. krížu, ktorý nasleduje po každej bohoslužbe. Stojí za zmienku, že téma kríža, ktorá dominuje v hymnológii tejto nedele, sa nerozvíja v zmysle utrpenia, ale víťazstva a radosti. Navyše irmosy nedeľného kánona sú vzaté z paschálnej bohoslužby - "Je vzkriesenia deň..." - a kánon je parafrázou paschálneho kánona. Význam všetkého je jasný. Sme v polovici Veľkého pôstu. Na jednej strane fyzické a duchovné úsilie, ak je seriózne a trvalé, začína byť citeľné, jeho bremeno je ťažšie, naša únava evidentnejšia. Potrebujeme pomoc a povzbudenie. Na druhej strane, znášajúc túto únavu, dosiahnuc až tento bod stúpania, začíname vidieť koniec nášho putovania a paschálne lúče naberajú na svojej intenzite. Veľký pôst je naším sebaukrižovaním, našou skúsenosťou, aj keď vzhľadom na svoju povahu obmedzenou, plnením Kristovho prikázania, ktoré počujeme v čítaní z Evanjelia tejto nedele: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje ma" /Mk 8, 34/. Avšak nemôžeme zobrať svoj kríž a nasledovať Krista, ak neprijmeme Jeho kríž, ktorý On prijal kvôli našej spáse. Je to Kríž, ale nie náš, ktorý nás spasí. Je to Jeho kríž, ktorý dáva nielen zmysel, ale aj silu ostatným. Toto je nám objasnené v synaxári Nedele sv. Kríža: 

V túto nedeľu, tretiu nedeľu Veľkého pôstu, vzdávame úctu čestnému a životodarnému Krížu, a z tohto dôvodu v čase štyridsiatich dní pôstu určitým spôsobom ukrižovávame sami seba..., stávajúc sa trpkými, zronenými a padajúcimi. Tu sa pred nás predkladá životodarný Kríž, aby nám boli pripomenuté Kristove utrpenia, aby sme boli občerstvení, utešení a povzbudení... Podobáme sa na tých, ktorí putujú po dlhej a náročnej ceste a súc unavení vidia nádherný strom s mnohými listami, sadnú si do jeho tieňa, aby si na chvíľu odpočinuli a potom, akoby obnovení, pokračujú vo svojej ceste. Podobne teraz, v čase pôstu a namáhavej cesty a snahy bol pred nás sv. otcami "zasadený" kríž, aby nám poskytol odpočinok a osvieženie, aby sme mohli ľahšie dokončiť našu cestu... Alebo ďalší príklad: keď prichádza kráľ, najprv sa pred ním objavujú jeho symboly a potom sa objavuje on samotný, radujúc sa z víťazstva a spoločne s ním sa radujú aj jeho poddaní. Podobne náš Pán Ježiš Kristus, ktorý nám ukazuje svoje víťazstvo nad smrťou a zjavuje sa pred nami v sláve Vzkriesenia, vopred posiela svoje žezlo, kráľovský symbol - životodarný Kríž - a ten nás napĺňa radosťou a pripravuje na stretnutie, do takej miery, do akej je to možné, so samotným Kráľom, aby sme mohli preukázať úctu Jeho víťazstvu... Všetko toto uprostred Veľkého pôstu, ktorý je podobný horkému prameňu, vzhľadom na svoje slzy, námahu a skľúčenosť..., avšak Kristus nás utešuje, akoby sme boli na púšti, až kým nás svojím Vzkriesením neprivedie do duchovného Jeruzalema ..., lebo kríž sa nazýva stromom života, je to strom, ktorý bol zasadený v raji a z tohto dôvodu ho naši otcovia zasadili do prostriedku svätého pôstu pamätajúc na Adamovu blaženosť a to, ako jej bol zbavený a pamätajúc tiež na to, že podielníctvom na tomto strome už viac nezomrieme, ale zostávame nažive... 

Takto občerstvení a povzbudení začíname druhú polovicu Veľkého pôstu.

Zdroj: Prevzaté a upravené z SCHMEMANN, A.: VEĽKÝ PÔST (Cesta k Pasche). Košice: Pravoslávna bohoslovecká fakulta. 128 s. 1996.